Zainteresovanému čitateľovi sa isto nebude ťažko rozpamätať na dielo poľského autora Zenona Kosidowského Čo rozprávali proroci, ktoré po nezvyčajnom čitateľskom úspechu vyšlo za posledné roky v niekoľkých vydaniach (naposledy roku 1985 vo Vydavateľstve Obzor). Pravdaže, každé z vydaní sa veľmi rýchlo rozobralo. Prehovorila totiž prísna, argumentmi a dokumentmi podložená veda; svojou analytickou racionalitou vstúpila do priestorov, v ktorých celé stáročia panovalo všetko vede protichodné: náboženská a cirkevná dogma, mysterióznosť, viera v silu nadprirodzena a podobne. Poľský autor, vedecky erudovaný biblista a súčasne pôsobivý vykladač a publicista, sugestívny interpretátor historických i legendárnych dejov, usiluje sa otvoriť dvere rozumovému poznaniu a vedeckému postupu pri čítaní a výklade Starého zákona, nezanedbateľnej literárnej pamiatke civilizovaných národov starých ľudských kultúr. Zdá sa priam logické, že Zenon Kosidowski napísal aj voľné pokračovanie tohto diela a že ho významovo zhodne nazval Čo rozprávali evanjelisti. Zaujali ho otázky typu — kto bol Ježiš z Nazaretu, kde a kedy sa narodil, ako a čím pôsobil na ľudí aj na celé spoločenstvá, ďalej čo o ňom, jeho rodine, jeho apoštoloch a ich osudoch vedeli starí Rimania a Židia, ako vnímali a posudzovali kresťanské hnutie ... Slovom, zaujalo ho všetko to, čo obsahuje Nový zákon a apokryfická literatúra a čo sa neskôr stalo tak či onak interpretovanou náplňou rozličných cirkevných učení a dogiem ...