Za prvého rímskeho cisára Octaviana Augusta, v období tzv. "zlatého veku" rímskej literatúry, zrodilo sa monumentálne dielo Tita Livia o dejinách rímskeho ľudu a štátu, "Knihy od založenia mesta", ktoré rozsahom látky a umeleckým spracovaním zatlačilo do úzadia všetky predchádzajúce práce rímskych historikov a stalo sa hlavným prameňom pre poznanie tak najstarších čias, ako aj dejín republikánskeho obdobia Ríma od jeho bájnych začiatkov až po r. 9 nášho letopočtu.
Dejiny Ríma, to sú u Livia predovšetkým osudy veľkých jednotlivcov, osobností a hrdinov, ktorých si vyberá veľmi premyslene a s presným zámerom. Vystupujú hlavne ako nositelia starých republikánskych cností, majú pomôcť oživiť staré dobré mravy a tradície, ktoré v dlhotrvajúcich vojnách zanikli alebo veľmi upadli. Zosobňujú cnosti a vlastnosti, ktoré urobili Rím veľkým, mocným a slávnym, ako Romulus a Remus a ďalší králi, udatní bojovníci Horatius Cocles, Mucius Scaevola, Camillus, Coriolanus, Menenius Agrippa, Manliovci, Scipiónovci, hrdinské ženy, ako Cloelia, cnostná Lucretia a Virginia, ale z druhej strany aj púnsky vojvodca Hannibal, galskí bojovníci a celý rad iných postáv, ktorými sa Liviovo dielo stalo aj nevyčerpateľným prameňom a podnetom najmä k európskej dráme, ale aj k iným slovesným druhom, ktoré sa vždy znova a znova vracajú k témam z rímskej histórie.