Dedina, do ktorej nás vovádza Ján Čajak ml. vo svojom románe Zuzka Turanová i vo svojich poviedkach, neprešla ešte víchricou druhej svetovej vojny, ani nezaviali nad ňou zástavy nových čias. Je to dedina pre nás už dnes navonok archaická, no niektoré znaky jej trvanlivej podstaty trvajú predsa len ešte aj dnes, i keď v inej, zmenenej forme. Autor sa chcel zdôveriť čitateľovi so svojimi dojmami z dolnozemskej prírody, množstvom pesničiek a tisícami počutých i zažitých príhod. A tak nám ich s dobrým, chápavým srdcom a zväčša aj s figliarskym úsmevom porozprával v celej pestrosti a rozmanitosti.